Nie každý deň spisovateľa je rovnaký. Niekedy slová tečú ako potok po jarnej búrke, inokedy sa vlečú ako povoz po rozbahnenej ceste. Tento deň patril k tým lepším – a ja vás pozývam nazrieť do jeho zákulisia.
Budík zvoní a moja myseľ sa hneď prebúdza. Dám si prvý dúšok kávy. Je to malý rituál, ktorý nevynechám – horúci hrnček v ruke, pohľad z okna do záhrady, chvíľa ticha. Práve v tomto tichu sa mi zvyknú vynoriť prvé obrazy, útržky dialógov či scény, ktoré si rýchlo zapisujem, aby mi neušli.
Po káve sa púšťam do písania. Niekedy ide dej ako po masle, inokedy sa zaseknem na jednej vete a rozmýšľam, či ju vôbec potrebujem. Do toho občas cinkne email od editorky – otázka k textu, pripomienka alebo pochvala, ktorá mi dodá energiu. Práca spisovateľky nie je len o samote pri klávesnici, ale aj o spolupráci so skvelými ľuďmi v pozadí.
Po obede prichádza čas na rešerš – hľadanie dobových detailov, ktoré robia príbeh živým. Čítam staré články, listujem v knihách, preklikávam sa cez archívne fotografie. Keď si potrebujem odpočinúť od historických faktov, venujem sa marketingu: pripravujem príspevky na sociálne siete, odpovedám na správy od čitateľov, riešim grafiku s ilustrátorkou alebo návrh obálky.
Druhá káva dňa ma znovu posadí za stôl. Vraciam sa k textu, opravujem chyby, dopisujem nové scény. Snažím sa uzavrieť deň aspoň jednou hotovou stránkou, aj keby sa mi počas písania zmenil plán alebo som zablúdila v dejovej línii.
.jpeg)
Keď zavriem počítač, cítim zvláštnu kombináciu únavy a spokojnosti. Možno som dnes neposunula dej o kapitolu dopredu, ale našla som detaily, ktoré mu zajtra vdýchnu život. A presne to je krása písania – každý deň je ďalším krokom k príbehu, ktorý už čaká, kým sa dostane k čitateľovi.
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu
umenia
Komentáre
Zverejnenie komentára